Po tom, ako nás šíriaci sa koronavírus „prinútil“ zatvoriť školu, sme sa snažili nájsť účinný spôsob, ako svojich žiakov naďalej vzdelávať. Aktuálne slovenské online vyučovania Učíme na diaľku je pekná myšlienka, no v podmienkach našich žiakov nerealizovateľná. Nedostatočný prístup k internetu a chýbajúce počítačové znalosti žiakov a ich rodičov nám neumožňujú zapojiť sa do takejto formy vzdelávanie. Preto sme hľadali inú cestu, ako dostať k žiakom školu do ich domovov.
Po zvážení všetkých možností sme dospeli k rozhodnutiu nosiť im úlohy priamo domov. Ako to celé funguje? Pani učiteľky pripravia pracovné listy pre každého jedného žiaka školy podľa jeho individuálnych možností. Vytlačené materiály roznesú každý utorok po obci ochotné kolegynky, popritom poradia rodičom, ako úlohy riešiť, ako deti motivovať k vypracovaniu úloh, ako riešiť problémové správanie niektorých žiakov. K balíčkom s pracovnými listami boli dvakrát pribalené aj rúška pre každého žiaka, 1x pastelky, perá, ceruzky a vždy nejaká drobnosť pre potešenia a ako odmena za ich prácu. Úlohy z predchádzajúceho týždňa zbierame do schránky – krabice, aby sme mali prehľad o tom, ako sa im darilo. Nie všetkým deťom sa však plniť úlohy chce, u niektorých chýba aj ochota rodičov povzbudiť ich práci. Nedostačujúce je aj pracovné prostredie v rodinách, pretože žiaci nemajú vyhradené miesto na vypracúvanie úloh. Niektorí rodičia sa však svojim deťom snažia aj pomôcť pri práci, konzultujú zadania s pani učiteľkami cez telefón, sms, mail, či Messenger. K online komunikácií sa pripájajú aj samotní žiaci, keď sa chcú pochváliť splnenou úlohou, či poradiť ako vypracúvať cvičenia. Aby si žiaci okrem hlavičiek potrápili aj ručičky, mali zadané aj tvorivé úlohy, napr. došiť tašku, vyrobiť obrázok z nití a kartónu-prevliekanie nití, variť jedlo s mamou.
Aj dnes máme pripravené balíčky s úlohami pre každého žiaka. Aká bude odozva? Obávame sa, že postupne bude snaha žiakov vypracúvať zadané práce klesať, pretože nemajú dostatok sociálnych kontaktov, interakcií a vzorov, ktoré by mohli vplývať na ich vyššiu motiváciu a výkon. Naši žiaci sú limitovaní aj tým, že majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a chýba im priamy kontakt s vyučujúcim, ktorý by im pomohol, pochválil, usmial sa na nich, hovoril s nimi. Nevieme, ako dlho sa ešte nebudeme môcť stretávať s našimi žiakmi v školských triedach. Dúfame, že hrozba, ktorá nás tu dnes straší, už pominie a my sa budeme učiť v našej školičke v bežnom režime.
