Klenovec je rázovitá obec ležiaca v malebnom údolí Veporského Rudohoria na severe okresu Rimavská Sobota. Rozložená je na obidvoch brehoch rieky Rimavy. Názov obce je odvodený od stromu klen. Klenovec leží v nadmorskej výške 358 m.n.m. . Je zahrnutá do územia MAS MALOHONT, mikroregión Sinec-Kokavsko.
Chránené územia:
– Národná prírodná rezervácia Klenovský Vepor
– Prírodná rezervácia Klenovské Blatá
Z HISTÓRIE
Prvé písomné správy o obci pochádzajú z roku 1340 v darovacej listine sedmohradského vojvodu Tomáša, ktorá sa nachádza v evanjelickom seniorátskom archíve v Rimavskej Sobote. Ďalšia zmienka o Klenovci je z roku 1438, ako časť panstva vojvodu Tomáša v muránskej a rimavskej doline. V 15. storočí obec vystriedala viacerých zemepánov. V roku 1594 až do zrušenia poddanstva bol život predkov pripútaný k rodine Kubínyi. Kubínyiovci mali v Klenovci 3 kúrie, z ktorých posledná stojí aj dnes na nižnom konci obce „Majeri“.
Živá je Jánošíkova tradícia. Jánošík zostal v povedomí obyvateľov Klenovca aj v miestnych názvoch ako je „Jánošíkova skala“ na Vepri. Podľa súdneho spisu s Jánošíkovou výpoveďou bol liptovskými hajdúchmi v roku 1713 zlapaný práve v Klenovci. Z Klenovca pochádzal aj člen Jánošíkovej družiny – Tomáš Uhorčík.
Pôvodní obyvatelia boli Nemci, konkrétne baníci a miestny zemania. Počas valaskej kolonizácie prišli do Klenovca valasi, ktorí poznamenali charakter domáceho obyvateľstva. V roku 1848 sa tu usadili „vrchovci“, ktorí hovorili goralským nárečím, nazývali ich aj Poliakmi, pochádzali zo slovensko-poľského pohraničia. V minulosti sa obyvatelia venovali poľnohospodárstvu – chovu dobytka a oviec, uhliarstvu, súkenníctvu, výrobe železa, páleniu vápna a drevorubačstvu. Klenovec patril počas Slovenského národného povstania k hlavným strediskám protifašistického odboja, čo dnes pripomína pomník padlým na námestí a viaceré pomníky na lazoch a okolitých horách. Obyvatelia sa zúčastnili bojov v partizánskom zväzku Chruščov a jeho oddielov.
ZO SÚČASNOSTI
V súčasnosti má obec 3235 obyvateľov a rozlohu cca 10 000 ha. V obci žije najviac obyvateľov slovenskej národnosti. Najviac ľudí v Klenovci je zamestnaných v obuvníckom (Evasport s.r.o.), drevospracujúcom (Píla Pali, Prega, Instal Parobek …) priemysle, v poľnohospodárstve (Roľnícke družstvo) a v službách. V obci pôsobí viac než 100 súkromných podnikateľov najmä v službách a obchode.
PAMIATKY
Zo staviteľských pamiatok je najvýznamnejší klasicistický kostol na návrší z roku 1787. Vnútorné zariadenie je zo 14. storočia. Baroková krstiteľnica je z červeného mramoru z prvej polovice 18. storočia. V blízkosti kostola stojí zvonica zo 17. storočia. Zaujímavá je aj budova kostola Bratskej jednoty baptistov.
KULTÚRA
V obci pracujú detské folklórne súbory Zornička a Mladosť a FS Vepor, ktorý reprezentuje obec aj v zahraničí. Každoročne sa v Klenovci v rámci Dní tradičnej kultúry organizujú Gemersko-Malohontské folklórne slávnosti Klenovská rontouka. V obci pôsobí aj FS Upre-Roma, v súčasnosti patrí pod organizáciu Romani kultúra, každoročne usporadúvajú Rómsky festival.
Občianske združenie RODON vyvíja rôzne zaujímavé aktivity smerujúce k zachovaniu a rozvíjaniu tradičných ľudových remesiel.
ŠPORT
Klenovec obklopujú vysoké vrchy, je tu krásne okolie, Veporské vrchy patria do chránenej krajinnej oblasti Muránska planina, čo umožňuje cez leto pestovať turistiku a počas zimnej sezóny poskytujú výborné podmienky na lyžovanie – 2 lyžiarske vleky. Výborné podmienky sú aj pre paragliding – lietanie na padákových klzákoch.
Pod priehradou, ktorá zásobuje pitnou vodou okres Rimavská Sobota, je aj letné kúpalisko s filtráciou vody, úpravou a solárnym ohrevom, je jedným z najvyhľadávanejších v okrese. Okolie Klenovca vytvára dobré podmienky pre rozvoj cykloturistiky, zbieranie húb, lesných plodov a poľovníctvo.
Našu obec príkladne reprezentujú bedmintonisti. Mimoriadne úspechy dosahujú nielen na Slovensku ale aj v zahraničí.
V obci pracuje aj futbalový klub.
ŠKOLSTVO
Základná škola s materskou školou Vladimíra Mináča
Špeciálna základná škola
VÝZNAMNÍ RODÁCI
Minulosť Klenovca tiež hovorí o takých významných dejateľoch a osobnostiach akými boli:
- Ladislav Bartolomeides – významný osvietenec, historik, geograf a evanjelický farár
- Mária Bancíková – národná umelkyňa, herečka SND
- Pavel Koniar – významný zoológ a biológ
- Karol Salva – vydavateľ, publicista a významný slovenský národovec
- Vladimír Mináč – spisovateľ
- Michal Jakabšic – akademický maliar
- Helena Rampáková – herečka SND
SYMBOLY OBCE
Obecnými symbolmi sú erb obce Klenovec, zástava obce Klenovec a pečať obce Klenovec.
Erb
Erb obce Klenovec pochádza z roku 1852, jeho obnovu kladne posúdilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na návrh profesora Leona Sokolovkého. Erb bol nakreslený nanovo v roku 2001 Ladislavom Čisárikom a následne zapísaný do Heraldického registra SR. Jeho terajšiu podobu predstavuje zlatý lev v striebornej zbroji pravicou držiaci tri zlaté klasy a nad ním týčiaca sa zlatá fazetová hviezdička. Zlatý lev je zobrazený v modrom štíte stojací na zelenej pažiti. Tento erb, či už vo farebnom, čiernobielom alebo inom prevedení obec Klenovec môže používať najmä vo svojej obecnej pečati, taktiež na označenie svojho majetku (hnuteľného a nehnuteľného), ako aj pri všetkých na to vhodných príležitostiach.
Zástava
Zástavu obce Klenovec tvoria štyri pruhy v dvoch veľkostiach z toho dva pruhy sú modrej farby a ostatné dva sú žltej a zelenej farby. Zástavu obce používa starosta a OZ obce Klenovec pri slávnostných a oficiálnych príležitostiach obecného, prípadne štátneho charakteru a to vyvesením na budovách, kde sa konajú slávnostné zhromaždenia.
Pečať
Pečať obce Klenovec tvorí erb obce Klenovec s hrubopisom: „OBEC KLENOVEC“. Pečať obce sa používa pri slávnostných príležitostiach – udelenie čestného občianstva, na pečatenie významných listín a dokumentov a pod. Pečať uschováva starosta obce.