Týždeň od 10. do 14.mája bol naozaj super!
Naša šikovnica striga Agáta (pani učiteľka Janka Mrnková) pre nás napísala aj tohto roku projekt do nadácie "ORANGE - škola pre budúcnosť", pod názvom "So strigou Agátou po zbojníckych chodníčkoch", ktorý bol schválený a finančne podporený touto nadáciou.
Keďže je postava Jánošíka úzko spätá s našou obcou (z Klenovca pochádzal jeho kamarát Tomáš Uhorčík, alias Mravec a práve v Klenovci, na Mravcovom vŕšku, v zime roku 1713 Jánošíka zajali pandúri a odviezli ho do Liptovského Mikuláša, kde bol postavený pred súd a popravený), celý projekt sa spájal práve s ním.
Vďaka tomuto projektu sme mali možnosť vydať sa na netradičné spoznávanie kultúry našej obce a regiónu vrámci regionálnej výchovy. Nechýbali ani výlety, exkurzie, bádanie, práca s textom, s mapou, tvorivé dielne, počas ktorých sme sa učili pracovať s drevom. Učili sme sa dokonca aj zbojnícke tance a spoznávali sme tak ľudové umenie a zvyky z Klenovca. Počas potuliek po zbojníckych chodníčkoch sme sa riadili heslom "Všetci za jedného , jeden za všetkých", no a podstatné bolo , že sme sa vlastne takýmto "zážitkovým spôsobom" veľa nového naučili nielen o našej obci.
Ako teda celý týždeň prebiehal?
V pondelok 10. mája, sme už tradične zobudili zo spánku našu milú strigu Agátku. Pekne sme jej zaspievali, zarecitovali básničky a spoločne sme zostavili "agátkovské zaklínadlo": LEVITATE, ACIO, ENERVATE.
Veľmi sme sa všetci tešili, že k nám zasa prišla na návštevu a čo sa nám mimoriadne páčilo bolo, ako sme už od triednych učiteliek vedeli, že sa naša kamarátka s nami bude hrať celý týždeň! Keď sme sa rozišli do tried, pani učiteľky nás oboznámili podrobnejšie s tým, ako vlastne bude tento výnimočný týždeň vyzerať, čo budeme robiť, kde všade pôjdeme. A že týždeň bude venovaný Jánošíkovi? Veď to je len dobre! Predsa - kto by ho nepoznal?! Keď sa nás začali pýtať, kto Jánošík bol a čo o ňom vieme, hneď sme si pospomínali na filmy, básničky, povesti a rozprávky o tomto slovenskom národnom hrdinovi. Ba dokonca sa nám ho podarilo aj nakresliť!
Po krátkej prestávke sme Agátke predviedli program, ktorý sme nacvičili ku Dňu matiek. Recitovali sme básničky, spievali pesničky a niektorí vystúpili s dramatizáciami známych rozprávok.
V utorok 11.mája sme sa po zazvonení všetci stretli v telocvični, kde nás už čakala netrpezlivá striga Agáta. Znova sme si spolu s ňou zaspievali pesničky a zarecitovali básničky. No a potom nás čakal pochod na Mravcov vŕšok. Hoci sa naše pani učiteľky s obavami pozerali na zamračenú oblohu, vetrík oblaky rozohnal a prekvapené jarné sniečko sa predsa len ukázalo, aby nás pozohrievalo svojimi lúčmi. Takto pozitívne naladení sme prišli až ku miestu na kopci, kde kedysi stál Uhorčíkov (Mravcov) dom, v ktorom sa skrýval Jánošík keď ho vo februári 1713 chytili. Pobehali sme si po lúke a v ten deň nás trápil už len jediný problém: ktorá z tých dvoch studničiek čo boli pri dome je tá Jánošíkova...
Vo štvrtok 13. mája sme sa tiež netrpezlivo ponáhľali do školy. Čo nám to tá Agátka zasa prichystala za prekvapenia? Najprv nám prečítala jednu z povestí o Jánošíkovi a povypytovala sa nás ako sa nám páčil predchádzajúci deň. Keď sme jej jeden cez druhého začali opisovať naše zážitky a miesta, kde sme všade boli, bola veľmi spokojná. Potom sa zatvárila tajomne a o chvíľu ktosi zabúchal na dvere... Až sme zvýskli od radosti, keď sme uvideli dvoch "zbojníkov" s valaškami a heligónkou vchádzať do našej telocvične. Jasné, že sme všetci vedeli, že sú to členovia folklórneho súboru Vepor z Klenovca, ale predsa len to bolo prekvapenie. No a keď spustili tie klenovské tóny a jeden z nich začal tancovať "zbojnícky tanec" mali sme chuť hneď sa k nim pridať. Akože ináč - sen sa nám splnil. Dokonca sa takmer všetci žiaci vystriedali aj pri tancovaní "valaškového tanca". Bolo že to smiechu, keď sa k nám pridali dokonca aj pani učiteľky.
A predstavte si - v tento deň to ešte nebolo všetko! Po krátkej prestávke k nám prišli členovia hereckého súboru PORTÁL z Prešova, s modernou dramatizáciou rozprávky "O rybárovi a rybke". Boli skutočne skvelí. So zatajeným dychom sme sledovali predstavenie a keď sa skončilo, vôbec sme ich nechceli pustiť preč. Hercov sme odmenili dlhým "standing ovation" a dovolili sme im odísť až keď sľúbili, že sa u nás v blízkej budúcnosti znova zastavia.
Piatok 14.mája sa začal síce raňajším dažďom, ale kto by si ním nechal pokaziť náladu?! Veď nás čakal ešte jeden veľmi zaujímavý deň. Ráno sme si s pani učiteľkami spoločne pospomínali na zážitky z celého týždňa - niektorí kreslili vláčik z Čiernohorskej železničky, iní salaš na Zbojskách, ďalší Zbojnícku strelu ,autobus, či pochod na Mravcov vŕšok. Po prestávke sme sa stretli vo vestibule školy, aby sme privítali uja stolára , ktorý nám najprv porozprával o práci s drevom, o tom čo všetko sa dá z neho urobiť a aké pomôcky k tomu budeme potrebovať. Potom sme sa rozdelili do skupín: starší žiaci zostali s ujom stolárom , aby sa priučili ako sa opracováva drevo a vyrobili aj valašky. Dievčatá odišli do školskej kuchynky a venovali sa batikovaniu tričiek a obrúskov. Mladší žiaci si zasa pozreli v školskej družine film o Jánošíkovi a potom si vyrobili valašky z papiera. Ku koncu dopoludnia sme sa zasa všetci stretli vo vestibule školy s ujom stolárom. Ten nám všetkým rozdal vopred pripravené oválne kúsky brezového dreva, do ktorých si každy z nás vlastnoručne vyvrtal dierku a vtiahol kožennú šnúrku . Niektorí si na takto vzniknuté prívesky niečo napísali, alebo nakreslili a potom sme sa už cestou zo školy jeden pred druhým chválili svojimi výtvormi...
No nie je tá naša škola naozaj super?