„Naša zem je guľatá, umta, umta, umtata,
žijú na nej zvieratá, umta, umta, umtata,
keby bola hranatá, umta, umta, umtata,
nebola by guľatá, umta, umta, umtata.
Najväčšie zviera je slon, umta, umta, umtata,
nos má ako saxafón, umta, umta, umtata,
keby nemal saxafón, umta, umta, umtata,
nebol by to žiaden slon, umta, umta, umtata.
Zebru všetci poznáme, umta, umta, umtata,
chodí stále v pyžame, umta, umta, umtata,
keď išla do divadla, umta, umta, umtata,
od hanby sa prepadla, umta, umta, umtata.
Žirafa je najvyššia, umta, umta, umtata,
stále si však namýšľa, umta, umta, umtata.
že sme všetci maličkí, umta, umta, umtata,
ako malé gombičky, umta, umta, umtata.
Najlepšie sú opice, umta, umta, umtata,
sú ich v džungli tisíce, umta, umta, umtata,
keď banány nemali, umta, umta, umtata,
tak si laby lízali, umta, umta, umtata“
…kto by nepoznal slová tejto pesničky?? Aj my sa na nej bavíme už niekoľko týždňov, a preto sme sa vybrali tie zvieratá hľadať. Kam?? No predsa do zoologickej záhrady v Bojniciach. Kedy?? V jeden krásny slnečný májový deň. To bolo zážitkov!!! Najprv nás upútali dinosaury pri vstupe do zoo, potom sovy, výr, malé opičky, až kým sme nezbadali medvede. Od nich sme sa nevedeli odtrhnúť zrakom, ale zvedavosť nás premohla, a už sme obdivovali hady, šelmy, krokodíly. No najväčší obdiv si aj tak získali slony. Poriadne sa predviedli, a zjedli priamo pred našimi očami dlhočizné konáre. Putovanie po zoo pokračovalo, a my sme mohli spoznávať zebry, ťavy, antilopy. Naša prechádzka končila tým najlepším, čím mohla. Predviedol sa nám svojimi akrobatickými kúskami malý šimpanz Tiran spolu aj s jeho rodičmi. Unavení, ale plní nových dojmov a veselých zážitkov sme sa vracali domov. A čo dodať k takémuto výletu na záver?? Ďakujeme za super deň, ktorý nám dal oveľa viacej ako všetky encyklopédie a obrázky, pretože ak len počujeme, často zabudneme, ale keď sme skutočne videli, budeme si to pamätať ešte veľmi, veľmi dlho.